1 | POKLADŇA 

Objekt slúži na predaj vstupeniek do Múzea liptovskej dediny a rezerváciu časeniek pre jazdu vlakom na Považskej lesnej železnici. Je to miesto prvého kontaktu s návštevníkom. 

2 | SPRÁVA SKANZENU - ZRUBOVÝ DOMLiptovská Sielnica

Objekt vyhradený pre zamestnancov múzea, možnosť poskytnutia prvej pomoci.

3 | BUFET - STODOLA Vavrišovo

Vo Vavrišove sa dodnes zachovala časť pôvodných humien na okraji obce v nepravidelnej zástavbe. Pre túto obec bolo charakteristické umiestnenie hospodárskych skladovacích objektov  mimo trvalých sídel. Stavby slúžili na uskladnenie krmovín, vozov a poľnohospodárskych strojov. V poľnej stodole z Vavrišova je umiestnený bufet pre občerstvenie pre návštevníkov.  

4 | WC MUŽI  - SÝPKALudrová

Sýpka z obce Ludrová bola postavená okolo roku 1880 v záhrade miestnej usadlosti, mimo obytného domu. Slúžila ako hospodársky a skladovací priestor.

5 | WC ŽENY  - SÝPKANižné Malatíny

Sýpka z obce Nižné Malatíny postavená okolo roku 1830 bola súčasťou hospodárskej usadlosti. Stála vedľa miestnej komunikácie, oproti obytnému domu. Slúžila ako hospodársky a skladovací priestor.

6 | DOM BEZZEMKA ŽELIARALiptovská Sielnica

Dom z obce Liptovská Sielnica je obydlím najchudobnejšej vrstvy dedinského obyvateľstva v tridsiatych rokoch 20. storočia. Skromný príbytok obývala trojčlenná rodina rímskokatolíckeho vierovyznania. Živiteľ rodiny Jozef Majdiak bol obecným pastierom. Pásol dobytok a ovce. V zime si privyrábal pletením košov z prútia. Rodina nevlastnila žiadnu poľnohospodársku pôdu. Prenajímala si kus pôdy od bohatých sedliakov, za čo odrábala poľnohospodárskymi prácami. Dom prestavali z obecnej pastierne. Pristavením vstupnej časti - pitvora - získali skladovací priestor. Celý denný aj nočný život rodiny sa sústreďoval v jedinej izbe.

7 - 11 | SÝPKYHubová

Súbor sýpok z obce Hubová predstavuje päť typov zrubových sýpok charakteristických pre túto lokalitu. Sýpky stáli na okraji obce. Slúžili ako hospodársky a skladovací priestor. V múzeu slúžia ako skladovacie a depozitárne priestory.

12 | DOM REMESELNÍKALiptovská Sielnica

Dom z Liptovskej Sielnice z roku 1865, ktorý má v čelnej štítovej stene charakteristický prvok - stropný trám, vychádzajúci z izby až pred vonkajšiu stenu. Dom slúži pre potreby múzea ako priestor na kultúrno výchovnú činnosť.  

13 | POŽIARNA ZBROJNICAJalovec

Požiarnu zbrojnicu v obci Jalovec postavili okolo roku 1865. Stála v strede obce pri hlavnej komunikácii. Stavba má veľmi zložitú, dômyselnú krovovú väzbu. Prízemie tvorí pravouhlá trámová konštrukcia, nad ním je poschodie s jednoduchou doskovou podlahou. Konštrukcia je zastrešená vysokou ihlanovitou strechou zakončenou krížikom. V požiarnej zbrojnici sú umiestnené dobové historické striekačky z Liptovského Hrádku a Podturne.

14 | DOM A DIELŇA KOLÁRA JÁNA LOVICHALiptovská Sielnica

Z obce Liptovská Sielnica pochádza dom pokrokovej remeselníckej rodiny kolára Jána Lovicha. Liptovská Sielnica bola v minulosti významnou obcou stredného Liptova s výsadami mestečka, akými boli vlastné súdnictvo, oslobodenie od platenia mýta, právo loviť zver a ťažiť drevo. Žili tam viaceré osobnosti, ktorých práca ovplyvnila kultúru slovenského národa. Bol to štúrovský básnik Samuel Bohdan Hroboň, zberateľ prísloví a porekadiel Adolf Peter Záturecký a vlastenecký tlačiar a vydavateľ Karol Salva. V dome je pitvor (vstupná časť), izba, kuchyňa s otvoreným ohniskom na prípravu jedla a dve komory. Jedna je spálňou slobodnej dcéry, druhá slúži ako skladovací priestor. Obydlie nesie určité znaky prepychu charakteristické pre remeselnícku vrstvu liptovských mestečiek v I. tretine 20. storočia. V dome je pôvodné zariadenie interiéru rodiny Jána Lovicha (postele, skrine, stôl). Aj obrazy nad posteľami v izbe predstavujú pôvodných majiteľov. Vedľa domu je kolárska dielňa.

15 | KAŠTIEĽParížovce

Parížovce sú najstarším zachovaným zemianskym sídlom Liptova. Od polovice 14. storočia boli zemianskou osadou rodiny Parisa, jeho bratov a dedičov. V úradných latinských dokumentoch z 15. a 16. storočia sa pravidelne vyskytujú pod maďarským prídomkom „de Parishaza“. Zriedkavejšie sa do listín dostal tiež slovenský názov Parížovce. Sídlom rodiny bola rodová kúria, ktorej najstaršiu časť (gotické jadro) možno datovať do prvej tretiny 14. storočia. Kúria bola prestavaná a rozšírená v prvej tretine 15. storočia. V období neskorej gotiky vznikla vysoká, trojpriestorová budova, ktorá do svojho nového riešenia zapojila už existujúcu kúriu. Priestor starej kúrie prebudovali na slávnostnú sálu, ktorej nárožia zvýraznili nástennou maľbou. Slávnostná sála bola vyzdobená sieťovaním po celej ploche a aj navonok. Fasády členili nárožným kvádrovaním. Architektonické články vysokej kvality a použitie motívu havrana s prsteňom na vetvičke (heraldický znak Mateja Korvína) nám dovoľuje predpokladať, že parížovský kaštieľ (niekedy po roku 1484 prebudovaný na poľovnícky zámok) bol sídlom liptovského kniežaťa Jána Korvína, syna kráľa Mateja. Dnešnú podobu získal kaštieľ po poslednej väčšej renesančnej prestavbe v druhej polovici 17. storočia. Kaštieľ z Parížoviec je jednou z najcennejších historických stavieb zátopového územia Liptova. V interiéri sú ukážky bývania a spôsobu života vyšších spoločenských vrstiev obyvateľstva Liptova v minulosti a tiež priestory na tematické výstavy.

16 | INFORMAČNÉ CENTRUM TANAP

Informačné centrum bolo vybudované v spolupráci múzea a TANAP s podporou agentúry DANCEE. Venuje sa prezentácii prírodného dedičstva a ochrany prírody v Tatranskom národnom parku. Expozícia poukazuje na vplyv a pôsobenie človeka na prírodu, ako ju využíval a menil podľa svojich predstáv.

17 | DOM RICHTÁRALiptovský Trnovec

„Tento dom vybudoval Paulus Vozárik spolu se svým synem Georgom Vozárikom roku Páne 1852“ hovorí nápis na originálnom tráme v izbe. Charakteristickou pre obec Liptovský Trnovec je takáto uzatvorená roľnícka usadlosť, kde obydlie, dvor, aj hospodárska časť sú pod spoločnou sedlovou strechou. Obydlie tvorí pitvor (vstupná časť), dve komory a izba. V jednej z komôr je krajčírska dielňa, v ktorej ženy šili pre seba a na objednávku časti sviatočného meštianskeho odevu. V hospodárskej časti sú stajne a maštale pre dobytok. Humno je v zadnej časti usadlosti. Expozícia zobrazuje bývanie bohatého gazdu, ktorý bol richtárom obce. Úrad richtára mal v Trnovci sídlo v tzv. Mestskom dome, a preto sa v interiéri izby prejavuje len v náznakoch. Okrem nábytku charakteristického pre majetnejšie roľnícke vrstvy je tu truhlička na písomnosti a úradné doklady.

18 | ZVONICAPavčina Lehota

Drevená zvonica z obce Pavčina Lehota z roku 1883 pozostáva zo zrubovej prízemnej časti, na ktorej je postavená tesárska konštrukcia vežičky. Vo veži je zvon, ktorí darovali Múzeu občania obce Sokolče ako jedinú pamiatku na svoju obec. Patrila do zátopového územia Liptovskej Mary. Zvon je z obecnej zvonice. Vyhotovil ho v roku 1865 zo starého, požiarom zničeného zvona zvonolejár Adalbert Littman v Banskej Bystrici.

19 | ZEMIANSKY DOM - KÚRIAPaludza

Drevený zemiansky dom v obci Paludza postavili v roku 1858. Bol súčasťou hospodárskej usadlosti. Stál na miernom návrší s priľahlým ovocným sadom. Pozdĺžnou osou bol situovaný rovnobežne s miestnou komunikáciou. Patril majetnej zemianskej rodine Lehockých, ktorej otec bol župným úradníkom. Dom má krytý vstup na zvýšenej podmurovke, z ktorého sa vstupuje do pitvora (predsiene) a ostatných miestností. V dome je kuchyňa s priľahlou komorou, spálňou, hosťovská izba a izba detí s expozíciou detského nábytku, textilu a hračiek.

20 - 21 | SÝPKYPaludza

Sýpky slúžili ako skladovací priestor pre potraviny (zemiaky, obilie). Majú dvojitú strechu: vrchnú šindľovú a vnútornú hlinenú. Strecha mala jednak konzervačnú funkciu, pomáhala udržiavať stálu teplotu počas celého roka, ale aj ochrannú. Keď vznikol požiar a vrchná strecha začala horieť, bolo jednoduché ju zhodiť a majiteľovi tak nevznikla strata.

22 | HOSPODÁRSKY OBJEKTPaludza

Súčasťou usadlosti (kúrie) sú aj hospodárske stavby. Sýpky, humno, maštale a krytý prístrešok pre koč a bričku.

23 | DEDINSKÁ ŠKOLAValaská Dubová

V obci ležiacej na pomedzí Oravy a Liptova postavili v roku 1755 dedinskú školu. V roku 1833 školu prestavali. Toľko zo záznamov v miestnej kronike. Jednotriednu dedinskú školu s bytom učiteľa z obdobia dvadsiatych a tridsiatych rokov 20. storočia tvorí pitvor (vstupná miestnosť), trieda so školskými lavicami, katedrou učiteľa a školskými pomôckami. Kabinetom je jedna z dvoch komôr. K bytu učiteľa patrí komora a zadná časť pitvora s ohniskom pre prípravu stravy a otvorom pece, ktorou bola vykurovaná trieda. Izba bola nielen súkromnou miestnosťou učiteľa, ale aj jeho pracovňou. Učiteľ mal významné postavenie v dedinskom spoločenstve. Včeláreniu ako koníčku sa v minulosti venovali často práve učitelia. V zadnej časti pitvora sú uložené rôzne včelárske pomôcky, náradie a úle. V ovocnej záhrade pri škole je postavený včelín a expozícia rôznych historických úľov.

24 | KOSTOL PANNY MÁRIELiptovská Mara

Je jedným z najstarších a najvýznamnejších sakrálnych objektov Liptova. Už pred rokom 1200 bol na mieste staršieho pohrebiska postavený jednoloďový románsky kostol s pravouhlým presbytériom, ku ktorému neskôr pristavili na západnej strane vežu a celý areál opevnili priekopou a valom s palisádou. Pravdepodobne v r. 1260 - 1280  na mieste románskeho kostola postavili jednoloďovú ranogotickú stavbu kopírujúcu pôvodný pôdorys chrámovej lode, predĺženú východným a západným smerom a rozšírenú o sakristiu na severnej strane. V tejto dobe došlo i k prvým úpravám dispozície interiéru kostola. V 15. storočí pristavili kratšiu južnú loď a na začiatku 16. storočia získal kostol po postavení nového rozšíreného presbytéria s polygonálnym uzáverom, predĺžení južnej lode, úpravách interiéru a vybudovaní krýpt svoju definitívnu podobu. Posledným veľkým stavebným zásahom bola prístavba barokovej veže v strede priečelia južnej lode r. 1635. Kostol Panny Márie bol hlavným strediskom duchovného života a cirkevnej správy stredovekého Liptova. Najneskôr od 13. storočia sa so svätomarskou farnosťou spájal úrad liptovského vicearcidiakona, od 15. storočia bola Svätá Mara titulárnym prepošstvom Panny Márie. Prvá písomná zmienka o kostole pochádza z roku 1288. V druhej polovici 16. a takmer po celé 17. storočie kostol slúžil evanjelikom. Približne od tridsiatych rokov 14. storočia až do roku 1582 sa vo Sv. Mare pravidelne schádzali zhromaždenia liptovskej šľachty – generálne kongregácie - zasadala tu aj stoličná sedria. Rímsko-katolícky kostol Panny Márie je cenným svedectvom architektonickej a výtvarnej tvorby 13. až 17. storočia. Jeho verná hmotová a  priestorová rekonštrukcia s použitím pôvodných architektonických článkov, transferov nástenných malieb a s ranobarokovým a renesančným mobiliárom zo 17. storočia je dnes sprístupnená návštevníkom Múzea liptovskej dediny v Pribyline. Kostol je živým objektom. Konajú sa v ňom bohoslužby, svadobné obrady. V jeho suteréne je výstavný priestor.

25 | VOZÁREŇMalužiná

Vozáreň z liptovskej obce Malužiná ešte začiatkom 20. storočia slúžila na prenocovanie povozníkov, furmanov a ustajnenie koní. Využívali ju remeselníci, prichádzajúci spoza Čertovice na jarmoky a trhy do Liptova. Zvykli svoje vozy zatiahnuť do vozárne, vypriahnuť kone a sami na vozoch aj prenocovali v obave o bezpečnosť svojho tovaru. Cestujúci úradníci nocovali v prícestnom hostinci vedľa vozárne. Vozáreň v Múzeu liptovskej dediny, kópia vozárne z Malužinej, je polyfunkčným objektom využívaným ako informačné centrum zamerané na propagáciu múzeí v prírode, ako aj pre kultúrne aktivity organizované týmto múzeom.

26 | SENNÍKPatočiny

Slúžil ako hospodárska budova na uskladnenie sena.

27 - 28 | SENNÍKYLiptovská Teplička

Slúžili ako hospodárske budovy na uskladnenie sena.

29 | AMFITEÁTER - ŠATŇA S PÓDIOM, HĽADISKO

30 | MALOROĽNÍCKY DOMLikavka

Obyvatelia tohto domu patrili k sociálnej vrstve drobných roľníkov. Venovali sa malému gazdovstvu, pracovali na poli a chovali hospodárske zvieratá. Majiteľ domu spracovával ovčie kože. Šil z nich kamizlíky a kožúšky pre obyvateľov svojej obce a blízkeho okolia. Túto prácu vykonával v hospodárskej časti dvora a aj časť komory mu slúžila ako dielňa. Spracovanie ľanu a konopí na plátno, z ktorého sa šili pracovné i sviatočné ľudové odevy a tkanie kobercov z textilného odpadu na krosnách približuje expozícia v izbe. Dom postavili koncom 19. storočia v Likavke.

31 | SENNÍKYLikavka

Slúžili ako hospodárske budovy na uskladnenie sena.

32 | MALOROĽNÍCKY DOMLikavka

Z dolnoliptovskej dediny Likavka pochádza tento maloroľnícky dom s typickými znakmi ľudovej architektúry (proporcia strechy, úprava stien, výzdoba štítu), aké sa tu stavali koncom 19. storočia. Bol postavený okolo roku 1890. Majiteľ domu bol ovčiarom – valachom. Počas celej pastevnej sezóny pracoval a býval na salaši. O malé hospodárstvo sa starala žena s deťmi. V izbe je ukážka domáckeho spracovávania ovčej vlny a odevných súčiastok zo súkna. V komore domu je ovčiarske a bačovské náradie a doplnky k odevu.

33 | HUMNOLikavka

V objekte je umiestnené rôzne poľnohospodárske náradie a nástroje používané pri obrábaní pôdy a chove hospodárskych zvierat.  

34 | DOM STREDNÉHO ROĽNÍKA A REMESELNÍKALiptovská Sielnica

Drevený roľnícky dom z obce Liptovská Sielnica patril Jánovi Trunkvalterovi. Bol stredným roľníkom a doplnkový zdroj jeho príjmov tvorila remeselná činnosť. Žil s početnou rodinou, mal jedenásť detí. V izbe je znázornená situácia pri narodení dieťaťa. Sú tu predmety, ktoré súvisia s touto veľkou rodinnou udalosťou, ako aj veci, ktoré mali dieťa ochrániť a zabezpečiť mu šťastnú budúcnosť. Kútna plachta oddeľujúca posteľ rodičky od ostatného priestoru mala okrem praktickej a hygienickej funkcie aj magický význam. Interiér ukazuje bývanie a spávanie mnohodetnej rodiny. V jednej z dvoch komôr domu je dielňa dedinského obuvníka, tzv. šustra.

35 | ŽELIARSKY DVOJDOMČernová

Dom postavil  v roku 1836  Matúš Bačkor v dolnoliptovskej obci Černová. Dozvedáme sa to z datovania na stropnom tráme v izbe  „MATÚŠ BAČ. IHS 1836 ME : AU“. V kronikách nazývajú Bačkorovcov „Hlásný“ a „Debnár“ čo svedčí o ich spôsobe obživy. Nevlastnili žiadnu pôdu, boli bezzemkovia (želiari). Po smrti Matúša v roku 1861 synovia Jozef a Ondrej prenajali dom židovi  Herelovi, ktorý si v ňom zriadil krčmu. V roku 1880 sa do domu nasťahovali späť obidvaja synovia aj s rodinami. Spočiatku sa každý rok  striedali v bývaní v izbe a v komore a pitvor mali spoločný. Okolo roku 1890 pôvodný trojpriestorový dom rozdelili na dva dvojpriestorové byty. Pôvodnú veľkú prednú izbu  rozdelili priečkou na malý vstupný pitvor  a  menšiu izbu. Druhé bývanie vzniklo z pôvodného pitvora a komory. Pre pokračujúce rodinné nezhody a rozširujúcu sa rodinu rozhodol sa Ondrej Bačkor, mladší z bratov,  prenajať svoju časť na obchod a krčmu a sám si na bývanie prenajal  dom v dedine. V prvej časti želiarskeho dvojdomu je expozícia bývania  bezzemka Jozefa Bačkora, ktorý živil svoju rodinu prácou robotníka  v textilnom priemysle v blízkej rybárpoľskej Mautnerovej  textilke a tiež príležitostnou prácou pomocníka v nárazových poľnohospodárskych prácach u majetných gazdov za naturálnu odmenu (zemiaky, obilie). V pitvore sa na otvorenom ohnisku pripravovala strava, v peci piekli chlieb. V izbe sa sústreďoval celý rodinný život a bola aj miestom nočného odpočinku početnej rodiny. V druhej časti  dvojdomu je expozícia  dedinskej krčmy a obchodu. V roku 1929 si v obci Černová zriadil hostinskú a výčapnícku živnosť Štefan Šulík -  Kučera, ktorý si na tento účel prenajal zadnú časť domu Ondreja Bačkora.  V tomto období, aj keď  v Černovej už mali dvaja miestni občania povolenú  obchodnú živnosť s pivom a vínom v uzatvorených fľašiach,  obchodníkovi  Štefanovi Šulíkovi sa darilo dobre.  V jeho malom obchodíku si mohli miestni obyvatelia kúpiť najpotrebnejšie  potraviny  a veci do domácnosti a pre príležitostnú  väčšiu potrebu im poslúžili obchody v blízkom meste Ružomberok. V krčme  čapoval rôzne nápoje na priamu konzumáciu,  prípadne aj do prinesených  nádob. Po náhlej smrti obchodníka Šulíka, zomrel ako 33 ročný, pokračovala v živnosti jeho manželka Emília až do roku 1949.

36 | KOVÁČSKA VYHŇALiptovská Kokava

Drevená kováčska vyhňa kováča Michala Belluša bola postavená v roku 1936 v hornoliptovskej obci Liptovská Kokava. Michal Belluš vyrábal samostatné kováčske výrobky, predovšetkým hospodárske náradie. Spolupracoval tiež s kolárom, okúval vozy, sane, sánky, kolesá rôznych druhov. Vyrábal a opravoval zámky na dvere a brány, kovania na dvere a okná, zhotovoval mreže a okenice. Jeho hlavnou prácou bolo podkúvanie koní a volov. Bol uznávaný aj ako liečiteľ zvierat. Zomrel v roku 1989. V dielni je časť pôvodného mobiliáru: mechy, nákova a časť pracovných nástrojov.

37 | KUCHYŇA S OTVORENÝM OHNISKOM

Objekt využívame pri rôznych programových podujatiach na ukážku prípravy tradičných ľudových jedál. 

38 | KUCHYŇA S PECOU

Objekt využívame pri rôznych programových podujatiach na ukážku prípravy tradičných ľudových jedál. 

39 | MLYN S NÁHONOMPribylina

Mlyn bol súčasťou komplexu technických vodných stavieb, medzi ktoré patrili dva mlyny, valcha a píla. Stavby boli situované v juhovýchodnej časti obce Pribylina a až do roku 1938 ich poháňal odrezaný potok z riečky Račková, nazývaný Mlynica. V roku 1924 sa celá mlynská usadlosť dostala do majetku rodiny Šteckovej, na ktorej hospodárili synovia Adam a Matej. V múzeu sa nachádza starý mlyn - tzv. "mlynček" z ktorého sa zachoval inventárny súpis  z roku 1808.  

40 | ODDYCHOVÁ ZÓNA S ROZHĽADŇOU

Stavba oddychovej zóny bude realizovaná od júna do septembra 2020. Ide o vybudovanie štyroch chodníkov -  prírodný chodník, prístupový, zážitkový a obslužný chodník, ďalej spevnená plocha pri vstupe a pri rozhľadni ako aj úprava terénnej priehlbiny a výsadba úžitkových drevín v okolí chodníkov. V časti chodníkov bude osadenie vstupnej brány s informačnými tabuľami, osadenie prvkov drobnej architektúry - lavičky s operadlom, lavičky v tvare listov, ďalej prvky pre poznávanie a hranie určené deťom - vtáčie hniezdo, medvedí brloh, sovie hniezdo, sieťová pyramída, vahadlová hojdačka, cik-cak kladina, drevená preliezka, šlapáky s odtlačkom stopy zvierat, 3D reliéf Vysokých Tatier v kmeni stromu. Oddychová zóna bude končiť stavebným objektom drevenej rozhľadne realizovanej podľa historickej predlohy pôvodnej rozhľadne, ktorá sa nachádzala na vrchu Zapač pri Liptovskom Hrádku. Dvojpodlažná stavba rozhľadne bude mať výšku 7,86 m a pôdorysné rozmery 4,4 x 4,4 m.

41 | ČAKÁREŇ POVAŽSKEJ LESNEJ ŽELEZNIČKY

Objekty 41 - 43 slúžia pre návštevníkov Považskej lesnej železnice, pričom pred nepriaznivým počasím je možné čakať na vlak v čakárni.

44 | EXPOZÍCIA POVAŽSKEJ LESNEJ ŽELEZNICE

Expozícia približuje technickú pamiatku bývalej Považskej lesnej železničky, ktorá od začiatku 20. storočia spájala Liptovský Hrádok s dolinami Čierneho Váhu. Slúžila na dopravu dreva, aj na prepravu osôb, predovšetkým lesných robotníkov. Celková dĺžka trate dosahovala 107 km. Koncom roku 1971 bola doprava na lesnej železničke zrušená. Jedinečný súbor historických koľajových vozidiel a časť pôvodnej trate bol na prelome rokov 2002-2003 prevezený do Múzea liptovskej dediny v Pribyline, kde sa postupne vybudovala najprv statická expozícia. V súčasnosti sa podarilo Považskú lesnú železničku sfunkčniť  a spojiť jednotlivé celky múzea.