Mon - Sun 9.00 AM - 3.30 PM | last entry at 2.30 PM

Skanzen Pribylina

  • Home
  • Skanzen Pribylina

Spoznajte skanzen

Múzeum liptovskej dediny

Múzeum v skratke

The Museum of Liptov Village significantly differs from other open-air museums mainly because of the form of built-up area and the composition of objects. It is the image of a medieval settlement with the privileges and rights of a town. Apart from wooden residential and agricultural buildings representing the typical features of folk architecture of peasant and craftsman social class there are also two valuable medieval stone structures. All buildings together create a unique collection illustrating the historical and cultural conditions of ancient Liptov. The Gothic-Renaissance manor house from the village of Parížovce is one of the oldest preserved yeoman estates in Liptov region. It comes from the 14th century and is connected to King Matej Korvín and his son Ján Korvín. An attractive structure is the early Gothic church of the Holy Virgin from the village of Liptovská Mara with fragments of the wall paintings from the 14th and 15th centuries. In the upper part of the museum is the Považská forest railway exhibition.
The museum is situated behind the village Pribylina. From the highway use the exit at Liptovský Hrádok. There is a possibility of transport by bus from Liptovský Hrádok, Liptovský Mikuláš, Tatras.

Informacny letak PDF

Prvé sprístupnenie múzea v prírode verejnosti.

Otvorenie statickej expozície historického vozového parku úzkorozchodnej Považskej lesnej železnice, ktorá premávala v doline Čierneho Váhu od 1. sv. vojny až do roku 1972.

Spustenie historického vláčika v múzeu pre našich návštevníkov.

Vznik múzea

Priehrada Liptovská Mara zatopila historicky najvýznamnejšiu a najkultivovanejšiu časť Liptova - kotlinu, rozprestierajúcu sa v údolí Váhu. O jej budovaní rozhodla vláda v roku 1964 a o rok neskôr sa začalo s výstavbou. V roku 1974 sa začala napĺňať až do celkového objemu 360 miliónov kubíkov vody. Pod hladinou priehradného jazera zostali úplne, alebo z časti, také významné obce ako Liptovská Mara, Parížovce, Sokolče, Ráztoky, Dechtáre, Paludza, Liptovská Sielnica, Bobrovník, Čemice, Prosiek - Zádiel, Vlachy, Vlašky, časť Liptovského Trnovca a Liptovskej Ondrašovej.

Pod vodou zostali nielen sídla a príbytky ľudí, ale aj tisícročia histórie, vzácne pamiatkové objekty a prírodné lokality. Vyspelé a vybudované obce, ľudské sídla, polia lúky - toto všetko nenávratne zaliali vody Váhu. V tomto prostredí sa však nachádzali aj vzácne kultúrne a historické pamiatky, majetok a pamäť národa, ktoré nesmeli byť zničené. Bolo potrebné ich zachovať. Išlo najmä o gotický rímsko-katolícky kostol Panny Márie v Liptovskej Mare, gotický kostol Panny Márie v Liptovskej Sielnici, drevený evanjelický artikulárny kostol v Paludzi, goticko-renesančný kaštieľ v Parížovciach, drevené zrubové roľnícke a remeselnícke domy, ale ešte aj ďalšie desiatky kostolov, kaštieľov a kúrií, pamiatok drevenej ľudovej architektúry. V záujme záchrany najcennejších hnuteľných a nehnuteľných pamiatok z tohto územia bol vypracovaný projekt ich premiestnenia. Okrem dreveného artikulárneho kostola z Paludze, ktorý bol nanovo postavený ako živý kostol v obci Svätý Kríž, bolo plánované vybudovať tieto pamiatky v rámci Múzea liptovskej dediny v Pribyline. Jeho výstavba bola spojená so zámerom Krajského ústavu pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody v Banskej Bystrici - budovať regionálne múzeá v prírode ako formu záchrany stavebnej kultúry.

Architektonickú štúdiu vypracoval a objekty pre výstavbu vybral riaditeľ spomínaného ústavu Ing. arch. Stanislav Dúbravec, CSc. Jeho štúdia bola rozsiahla a veľkorysá. Pozostávala z troch celkov, ktoré mali reprezentovať jednotlivé typy zástavby dedinských sídiel - hromadnú dedinu s ulicovou zástavbou, potočnú dedinu so zaujímavými vodnými a technickými stavbami a formu reťazového osídlenia, v ktorom mali byť postavené domy určené na turistické ubytovanie.

O vytvorení múzea v prírode za obcou Pribylina sa rozhodlo na rokovaní na Okresnom národnom výbore v Liptovskom Mikuláši v septembri 1971 a o rok neskôr bol položený základný kameň budúceho múzea. Od roku 1973 sa začali budovať prvé objekty. Hoci v prvých rokoch bol dostatok finančných prostriedkov, stavba išla veľmi pomaly, keďže generálny dodávateľ Pamiatkostav Žilina nemal dostatočné kapacity na výstavbu múzea v prírode. Napokon sa v roku 1990 pre nedostatok finančných prostriedkov stavba úplne zastavila.

Výstavba múzea v prírode trvala viac ako 20 rokov, a keď ho v roku 1991 Liptovské múzeum v Ružomberku dostalo do správy, bolo to len stavenisko s nedobudovaným kaštieľom a kostolom, bez hospodárskych stavieb a drobnej architektúry. Zásluhou aktivít a pracovného nasadenia pracovníkov Národopisného múzea v Liptovskom Hrádku boli v rekordne rýchlom čase - od apríla do augusta - sprístupnené prvé expozície.

Awesome Image

COVID 19

Liptovské múzeum v Ružomberku oznamuje návštevníckej verejnosti, že v Múzeu liptovskej dediny platia aktuálne opatrenia podmienené epidémiou COVID-19. Maximálny počet návštevníkov v jednom okamihu v interiéri expozícií je obmedzený v závislosti od počtu osôb na 10 m2. Rešpektovaním a dodržiavaním chránite seba i nás. Tešíme sa na Vašu návštevu.